Smrť zo stredu, nie sprava…

Zdá sa, že do brlohov ľavicových krýs musela odniekiaľ natiecť voda zachránená pred predajom zlým cudzincom, inak si neviem predstaviť, kde sa zrazu vzal štyri roky starý vyfabrikovaný Marián Kočner a jeho obvinenia strany SaS o odnášaní si miliónov korún(!) v tescovských igelitkách. Musí ísť o neuveriteľný nedostatok relevantných argumentov, ktoré majú slúžiť ako protiváha rastúcej popularite, nie však tej lacnej, jedinej pravicovej (lepšie skutočne liberálnej – nie tej komunisticko-obamovskej) strany na Slovensku.

Roku 2009 vyšla vo vydavateľstve Dokořán kniha Petra Hájeka (inak zakladateľa kedysi skvelého Reflexu a neskôr aj hovorcu prezidenta V. Klausa) Smrt ve středu. Keby sa človek len tak prechádzal medzi regálmi s knihami a našiel by túto knihu inde než na poličke s detektívkami, čudoval by sa. Kto však vedel, že autor sa tomuto žánru nevenuje, siahol naisto… Takže len stručne. Cesta do spoločenského pekla pre podnikateľov i pracujúcich, pre jednotlivcov i spoločnosť akú takú vedie cez strany, ktoré sa prezentujú ako strany stredu, stredoľavé etc. Z textu vyplýva, že čokoľvek je len 1 mm naľavo od prava (teda od pravice), je ľavica a teda niet sa čo čudovať, ak náš región a aj do ľavicových riešení zblbnutý európsky priestor vyzerá ako vyzerá a namiesto napredovania (aj akákoľvek stabilita by bola prijateľná) sa rúti ako celok do kolektívnej záhuby. Nemeckého socializmu spred roku 1989 sa domáhali a dodnes domáhajú krajiny, ktoré boli vždy politicky a aj ekonomicky (politika je koncentrovaná ekonomika, všakže…) mimoriadne nezodpovedné – salónna ľavica vo Francúzsku, Taliansku, Grécku či Španielsku nikdy nemali riešenia – teda mali, ale len kým sa nedostali k moci či podielu na moci, a tam a vtedy vždy zlyhávali. Neschopnosť skutočne ekonomicky rozmýšľať v reálnom svete, nie v ich „sociálne spravodlivom či inak ideálnom“ ich vždy viedla len k závisti a nenávisti k vtedajšej nemeckej marke, ktorá bola výkričníkom, ktorý im pripomínal ich vlastnú nemohúcnosť.

Dnešná európska spoločnosť, zvyšky toho, čo by sme ešte mohli označiť za národné štáty, je ako celok posunutá mimo reality. Brusel (prepáčte za toto hrubé slovo) dnes nariaďuje, rozkazuje, manipuluje, fabuluje, vydiera… Nikoho sa na nič nepýta, nikoho iný názor nielenže neakceptuje, ale ani nepočúva. V každom národe má nastrčených svojich quislingov (pre pripomenutie – Vidkun Abraham Lauritz Jonssøn Quisling – bol nórsky nacistický kolaborant…), a je im jedno, pre koho pracujú, koho záujmy zastávajú a čo vlastným národom spôsobujú. Zdá sa vám prisilný výraz nacistickí kolaboranti? Tak pre jednoduchosť – nacizmus bola stranícka forma fašizmu a fašizmus je len synonymom (teda rovná sa) pre to, čo sme si my sami nazývali socializmom. Medzi obomi systémami treba dať rovnítko – oba išli po základných ľudských slobodách, potierali ich a ich nositeľov likvidovali.

Niekedy je až hrôza čítať, čo nás môže čakať v rukách ľavice či jej pravej ruky, tzv. stredopravej či stredoľavej ľavice. Aj preto som rozhodnutý hodiť do urny volebnú listinu jedinej liberálnej strany u nás (aj široko ďaleko v rámci nášho regiónu), u ktorej mám istotu, že môj hlas nezneužije, že ma po získaní môjho hlasu nezradí a po voľbách neotočí názory o 180 stupňov a nezačne spolupracovať so stranou presadzujúcou ficizmus. Tiež možno použiť vyššie spomenuté rovnítko.

Myslím, teda som, volím SaS, teda som s nimi a oni so mnou.

Igor D. Dráb

 

Pridaj komentár