Pijem, beriem…

Stačí sa započúvať do chvastavých rečí mlaďákov v doprave, aby každému bolo jasné, že pijú odušu, fajčia nielen cigarety a berú svoju dávku… Na väčšine z nich to nevidno, ale dokola sa všetci hecujú, ako si večer zase dajú, nielen do nosa.

Pitie alkoholu má v slovenskej spoločnosti vysokú mieru tolerancie (v tom sme si nadmieru pospolití). Ešte som nevidel rodiča, ktorý by svojmu dieťaťu nedoprial „dúšok“ niečoho ostrejšieho. Možno tým blahosklonne prekrývajú fakt, že vedia o pijanských excesoch svojich potomkov a snažia sa navonok vyvolávať zdanie, že „dnes, prvýkrát, môžeš“. Ešte som nezažil krčmára, ktorý by výrastkovi v sukni či nohaviciach povedal niečo o veku a občianskom preukaze. To viete, biznis! Ak si ešte dobre pamätám, to isté bolo s fajčením, kde je takisto zákonom určená hranica, pod ktorou by nemal mať takýto pubertiak šancu kúpiť si cigarety. Že skutočnosť bola a je celkom iná sa možno presvedčiť dennodenne.

Občas síce nejaký ohavný zločin upriami pozornosť na alkoholizmus či nemierne požívanie alkoholu, ale to isté platí aj o iných drogách. Verejnosť vždy na chvíľu zaujme úlet známej osobnosti, ale keďže ich je dennodenne toľko, že nikto nedokáže odsledovať, ako všetko nakoniec dopadlo, je to ako so zobudením opilca na pár sekúnd – ráno si nič nepamätá. Možno by stačilo urobiť niečo také ako vo Veľkej Británii – v každom obchode je výveska, kde je doslova a do písmena napísané, aký postih hrozí komukoľvek, kto mladistvému predá alkoholické nápoje (vrátane piva, ktoré sa u nás azda ani za alkohol nepovažuje) či cigarety. Nie je tam vágny odkaz na nejaký stokrát prerábaný zákon, ale priamo napísané – za porušenie zákona je 1500 libier alebo 5000 libier pri opakovaní, alebo niečo podobné. To isté platí aj pre dospelého, ktorého mlaďáci ukecajú, aby im ten nápoj či cigarety kúpil. Na druhej strane v rovnakej krajine môžete legálne kúpiť semená marihuany (ako hemp) a rovnakým písmom ako názov rastliny je napísané aj to, že je zakázané vysievať ich a pestovať na celom území Veľkej Británie vrátane ostrovov v kanáli La Manche…

Možno by pomohlo, aby v novinových stánkoch a krčmách bolo jasne napísané, čo koho čaká za porušenie zákona. Potom by tak farizejsky nevyznievalo ani pohoršenie verejnosti nad tým, že niekto niekde v opitosti urobil čin, ktorý ho privedie do väzenia. Lebo pitie u nás, je podľa všetkého celonárodné hobby – inak si totiž neviem vysvetliť, ako je možné, že za jediný deň chytia u nás aj desiatky vodičov pod vplyvom alkoholu. Aj s kritikou treba začať od seba (volá sa to sebakritika).

 

Pridaj komentár