Karel Čapek: Vojna s imigrantami

Nie, nič ste v škole nezmeškali a aj keď sa vám titulok zdá byť skoro hodnoverný, nie je to tak. Majster Čapek napísal knihu Válka s mloky a teraz, desiatky rokov od chvíle, keď niektoré z jeho kníh boli povinným čítaním, som sa do vyššie spomenutej začítal. Čím dlhšie som prevracal stranu za stranou, nadobúdal som dojem, že pán Čapek prišiel odniekiaľ z budúcnosti, odkiaľ ho vyslali zvyšky našej civilizácie, aby nás svojimi knihami (aj R. U. R. či Bílá nemoc…) varoval. My sme ich však chápali „len“ ako beletriu. Nanešťastie…

Takže, o čom je v nej reč, a čo ma viedlo, aby som si jej názov upravil? Nebudem hovoriť o štýle! Len o obsahu, alebo až o obsahu?

Bezvýznamný človiečik z našej Európy, podnikavý sused z nedávnych a takých nám blízkych Čiech prišiel na to, že mloky na jednom z ostrovov Tichomoria sú ochotné za nože na obranu pred žralokmi ochotné ísť z našincom do biznisu – za nože mu dávajú perly. Jasné, väčšia exploatácia vedie k rýchlemu vyčerpaniu zásob perál na ostrove a tak sa kšeftman rozhodne prevážať ochotne pracujúce mloky na ďalšie a ďalšie ostrovy, aby vyťažil aj tam, čo sa len dá. Mlokov je dosť – množia sa na rozdiel od ľudí priam geometricky, takže čoskoro už v mori niet perál… Bolo by chybou nevyužiť ich pracovitosť – našla sa pre ne robota pri stavbe nových ostrovov, raz sa ľuďom môžu zísť, všakže? Okrem toho, za svoju prácu si žiadajú to, čo drží aj dnešné ekonomiky nad vodou – zbrane, výbušniny a práve z tábora producentov týchto komodít zaznievajú hlasy, aby im ľudia dávali bez kontroly to, čo si žiadajú. Hlasy opatrných – že vlastne nevieme, čo so zbraňami a výbušninami robia – odmietajú s tým, že z ich predaja majú profit nielen výrobcovia, ale aj ľudia – majú prácu!

Stále skoro selanka, až do chvíle, keď už dobre organizované mloky, žijúce v skrytých komunitách pod vodou prídu so svojimi požiadavkami – chcú, aby im ľudia odstúpili časť svojho životného prostredia, jasné, výmenou za toľko žiadané a cenené peniaze. Inú než kladnú odpoveď mloky ani neočakávajú – už poznajú svojich niekdajších partnerov a dnes sa rozhodli prevziať iniciatívu do vlastných „labiek“. Odmietanie splniť ich silou podopreté želania má za následok teraformovanie našej pevniny tak, aby sa zväčšila dĺžka pre ne životne dôležitého pobrežia. Zo zemského povrchu robia ponáraním zemskej kôry do vôd oceánov nové a nové miesto pre svoj spôsob života a ľudstvu pre ich obrovské premnoženie hrozí zánik. Keďže nikto nevie, ako sa proti mlokom brániť, je to len otázka času, kedy nás mloky prevalcujú, teda vlastne utopia.

Ak vám to v niečom pripomína paralely s tým, čo sa deje dnes v Európe – áno, ide mi o imigrantov – myslí vám to ešte celkom dobre. Viditeľne to však nemyslí tým, ktorí by v myslení mali hrať prím, teda nikým nevoleným zástupcom ľudu Európy v orgánoch našej milej Európskej únie. Sú paralyzovaní svojou neschopnosťou a teda Európe nedávam veľkú šancu pre budúcnosť. Kniha je totiž kniha, tam sa riešenie našlo – keď sa proti mlokom nedá ísť zbraňami (aké nehumánne riešenie), treba použiť známu pravdu – spomedzi mlokov treba vybrať takých, ktorí majú väčšie mocenské ambície a hrať na ich samoľúbosť! Odtiaľ je už len krok k tomu, aby sa mloky pustili sami proti sebe… Keby to bolo také ľahké!

P.S. Čaro nechceného! Kniha sa ku mne dostala ako darček za predplatné jedného z denníkov, ktorý sa imigrantom venuje pravidelne a snaží sa „teraformovať“ verejnú mienku smerom k akceptácii nátlaku európskych úradov aj napriek nesúhlasu väčšiny obyvateľstva s takýmto riešením, teda aj nášho.

 

Pridaj komentár