Fazule (pečené) alebo frijoles refritos

Kto nepozná, nepochopí. Kto neochutná, nepochváli. Mám taký pocit, že toto je osud všetkých jedál z fazule. Našťastie moje zanietenie pre svet kulinárie ma prehnalo viacerými krajinami tohto sveta, aby som našiel jednu, kde fazuli patrí čestné miesto, vysoko na piedestáli toho naj… v národnej gastronómii. Nebudete ďaleko od pravdy, teda tí, ktorí začnete hádať, ktorá krajina by to mohla byť, keď poviete Mexiko. Je to tak, tam na fazuľu (a dnes ani ja nie) nedajú dopustiť a objaví sa na vašom stole pri servírovaní skoro všetkých jedál. Myslel som si, že je to strelené, nejaká úchylka či čo. Dnes si to nemyslím a o to radšej jem. Nie preto, lebo aj u nás sa jedlá z fazule začínajú propagovať ako zdravé, ale preto, že sú naozaj chutné. Som kuchár-amatér starej školy a zdravé a chutné nejdú u mňa dokopy. Tá fazuľa je však výnimkou.

Aby som len tak nerozprával, tu je na to moje najobľúbenejšie fazuľové jedlo aj recept. Nie je to ani polievka, ani omáčka. Mexičania ho jednoducho nazývajú „frijoles refritos“ – teda pečené fazule.

Potrebujete 500 gramov pôvodne suchej a deň vopred namočenej fazule, najlepšie obličkovej. Dáme ju variť s jedným bobkovým listom, dvomi strúčikmi očisteného cesnaku a tak desiatimi zrnkami zeleného korenia (po uvarení ho nevyberáme, dokonale zmäkne). V kuchte to máme za 20 minút. Zoberieme tažký liatinový hrniec. Osmažíme v ňom na malé kúsky pokrájanú slaninu, potom pridáme jednu na jemno pokrájanú cibuľu. Po jej zozlatnutí vložíme na kolieska pokrájaných asi 350 gramov klobásky chorizo (už sa dá bežne kúpiť aj u nás, radšej vezmeme mäkšiu), opražíme, pridáme polovicu uvarenej fazule, rozpučíme ju a všetko premiešame. Posekáme na jemno vňať koriandra, aspoň tak za hrsť a dáme ju do hrnca aj so zvyškom fazule. Zoberieme jednu čerstvú čili papričku jalapeňo (alebo 2-3 suché z ponuky niektorého supermarketu) a takisto ich dáme do hrnca. Vývar z fazule nevylejeme, ale polovicu, aj so zvyšnou nerouzpučenou fazuľou, použijeme na rozmiešanie zmesi v hrnci. Pridáme soľ podľa chuti, nie však veľa, lebo objem masy sa bude zmenšovať a chuť soli bude čoraz silnejšia. Rúru rozohrejeme na 170 °C, vložíme hrniec a pečieme nezakrytý asi 1 hodinu. Premiešame, vlejeme zvyšok vývaru. Pravidelne miešame a podľa potreby môžeme pridať aj teplú vodu. Pečieme ďalšie 2-3 hodiny a stále miešame tak, aby sme oddeľovali pripekajúcu sa fazuľu od stien hrnca. Keď masa zhustne a len kde-tu bude vidno celé fazule, je jedlo hotové. Nejeme ho však hneď. Najlepšie začína chutiť na druhý – tretí deň a lahôdkou je aj po dvoch týždňoch (držíme ju v chladničke). Nebudete veriť, ale je to vynikajúce jedlo samostatne (studené i teplé), ale aj k typickému viedenskému rezňu. Len žiadne predsudky. Želám vám svieži vietor do kuchyne. Aj keby ho mala vyvolať práve tá fazuľa.

 

 

Pridaj komentár