Brexit: Deň nezávislosti

Referendum vo Veľkej Británii, ktoré sa skončilo skvelým výsledkom a vyslalo do sveta posolstvo o tom, že kráľovstvo už nechce byť a ani nebude zatvorené v žalári národov, ako len veľmi eufemisticky môžem označiť Európsku úniu. Dátum 23. jún 2016 sa stane dátumom, ktorý by si zaslúžil označenie banking day – teda deň štátneho sviatku. Roky snáh V. Británie pozmeniť euroúnijné smerovanie od vytvárania čoraz väčšej totality k väčšej slobode tam uviaznutých národov sa minuli účinkom – nepoučiteľná verchuška v Bruseli ich nebrala na vedomie a skôr ich považovala za mrnčanie rozmaznaného dieťaťa. To dieťa však medzitým dospelo a povedalo definitívne cudziemu Bruselu – viac nie! Read more

 

Karel Čapek: Vojna s imigrantami

Nie, nič ste v škole nezmeškali a aj keď sa vám titulok zdá byť skoro hodnoverný, nie je to tak. Majster Čapek napísal knihu Válka s mloky a teraz, desiatky rokov od chvíle, keď niektoré z jeho kníh boli povinným čítaním, som sa do vyššie spomenutej začítal. Čím dlhšie som prevracal stranu za stranou, nadobúdal som dojem, že pán Čapek prišiel odniekiaľ z budúcnosti, odkiaľ ho vyslali zvyšky našej civilizácie, aby nás svojimi knihami (aj R. U. R. či Bílá nemoc…) varoval. My sme ich však chápali „len“ ako beletriu. Nanešťastie… Read more

 

Samovražda. V priamom prenose!

Volič je hovno! Tento známy výrok z čias búrlivého obdobia „gorily“ v priamom televíznom prenose potvrdili dve strany, ktoré sa donedávna, neoprávnene, označovali za stredopravé (stredopravá strana je vždy čisto-čisto ľavicová, je to len hra so slovíčkami) – Most teda Híd a Sieť. Po verejnom prísľube, že po očakávanom poverení predsedu jedinej pravicovej strany – SaS Richarda Sulíka zostaviť potenciálnu vládu budú o nej rokovať s ním a nie so Smerom Roberta Fica, urobili salto mortale, teda salto so smrteľnými následkami. Povedali, zopakovali, nie raz. Potom v jednom momente zrazu otočili a spáchali politické harakiri. Vlastne by som nemal písať harakiri – túto rituálnu samovraždu robili čestní ľudia aby rovnako čestne odišli z tohto sveta… Dvaja predsedovia – Béla Bugár a ako som sa dočítal, aj vtipne premenovaný (z)Radoslav Procházka podľa všetkého odchádzajú z politického života bez cti. Read more

 

Priznajte farbu!

Keď pred pár rokmi thajský kráľ oslavoval osemdesiatku, z čoho vyše 60 rokov bol vo funkcii, nám „royalistom“ republikánskeho zamerania naznačil, že to ide aj po starom, a netreba sa hneď opičiť po francúzskej revolúcii. Tá nielenže požierala svoje deti, ale aj vnášala nezdravé myšlienky do hláv poddaných. Ktože to videl – parlamenty, voľby, hlasovanie (bože, aj ženy), referendum, impíčment (prepáčte!). Jedno ma na jeho oslavách zarazilo. Kráľovým symbolom bola desaťročia žltá farba. Bola, už nie je. Prešiel na ružovú. Keby prešiel na červenú, zoberú mu vodičák, ale takto, čo s ním. Ráno je múdrejšie večera, bola moja myšlienka pred spaním. Dobre som urobil, že som s hodnotením počkal. Read more

 

Dajte klíme šancu

Tento blog som napísal, a nikdy neuverejnil, presne pred desiatimi rokmi. Keď som čakal na výsledky terajšej klimatickej konferencie v Paríži (december 2015), spomenul som si, že niekde v archíve by som ho ešte mohol mať. Našiel som ho a čudoval som sa, ako som sa nemýlil… A nielen v otázkach klímy, navyše. V nasledovnom blogu z archívu som nezmenil ani jediné slovo, tu je. Read more

 

Boj o blogosféru – 1.

Na svete sú stovky miliónov blogerov. Tí píšu, píšu, píšu a ešte raz píšu. Už pred desiatimi rokmi bolo na nete, podľa analytickej organizácie Technorati Blog Search, presne 99 000 000 blogov. A od tej doby ich denne pribúda ďalších 175 000 a viac. Read more

 

Chýbaš, Karle (Kryle)

Ja len pár dní po 17. novembri a namiesto toho, aby som sa spokojne mohol pozrieť na to, čo za tie roky od 89-ho je už dobrého za nami, musím konštatovať, že až na pár chvíľ vzopätí niet veru na čo byť hrdý. A komu inému sa mám zdôveriť so svojimi pocitmi, ak nie večnému tŕňu v päte všemožných politických značiek, ak nie Karlovi Krylovi? Read more

 

Le Beaujolais Nouveau

Tohto roku si Le Beaujolais Nouveau veru nevychutnám! Na príčine bude nielen to, že som mimo miest, kde sa táto tradícia presadila, ale predovšetkým fakt, že by mi akosi nechutilo po toľkej krvi nevinných obetí preliatej v Paríži nepriateľmi našej civilizácie a radostí s ňou spojených… Tak si aspoň zaspomínam, ako som sa s touto drobnou radosťou žitia dostal do kontaktu! Read more